Kniha stratených autor:ADMIN Dátum:30.10.2008
Lisu odmalička vychovávala jej stará mama,pretože otec zahynul pri autonehode a matka ju opustila keď mala päť rokov.
Stará mama ju ignorovala a ak sa jej chcela Lisa s niečim zdôveriť a oslovila ju zavrela ju do komory bez jedla,pitia na celý deň.Lisa nevedela ani čo je normálny život,aký je život vonku...poznala len tento.Temnú,bezfarebnu komoru a necitlivú starú mamu.Nevedela čo je radosť,zábava a nemala žiadnych kamarátov,priateľov komu by sa mohla zdôveriť so svojimi pocitmi a so svojím trápením.
Lisa už mala štrnásť rokov a zase bola zavretá v komore.Jediný dôvod prečo by mala byť niekde inde ako v komore bola cesta do školy,škola a cesta "domov".Mohlo byť už asi šesť hodín večer.Vonku padal sneh a mrzlo.Lisa sa pozrela von cez mlé okienko a pri pohľade na sneh sa ztriasla a pomyslela si.:"Keby som teraz mohla byť vonku ako moji spolužiaci,...konečne by som bola voľná.Hrala by som sa s nimi na snehu,hrali by sme guľovačku,staviali by sme snehuliakov...ale jedine čo z toho mám sú predstavy o radosti,túžba po voľnosti.Nikdy sa odtiaľto nedostanem von."
Lisa si späť sadla do kúta a prykryla sa dekou čo bola v komore.Zaspala.Vonku sa už zotmelo a nastala studená,mrazivá noc.Bolo úplné ticho.Zrazu niekto hodil cez malé okienko v komore lístoček.Zobudila sa až ráno.Ako odkladala deku a čakala na starú mamu kedy ju pustí a pošle do školy zbadala ten lístoček na zemi.Začala čítať."Milá Lisa je mi ľúto,že sa takto trápiš ale odpusť mi nemal som na výber."Na lístočku nebol žiaden podpis.Bol to len čistý ústrižok papiera kde bola jediná veta.Lisa si pomyslela že niekto si z nej spravil srandu a tak lístoček po ceste do školy zahodila.V škole sa jej prihovorila profesorka.Lisa prečo nie si pripravená do školy?čakám logické vysvetlenie.A žiadne výhovorky typu:nemala som kedy,mama mi prikázala robiť iné veci,.....Lisa počúvaš ma???Lisa?
Lisa sa stále zamýšľala nad tým lístočkom a ani profesorkin prenikavý hlas nezačula.Napokon to profesorka vzdala a vrátila sa ku katedre.Zo školy sa Lisa neponáhľala a všímala si okolie.Znova bol sychravý deň.Klasická zima.Ako dorazila domov stará mama ju poslala do komory a zamkla dvere.Asi po hodine jej dala pohár vody a jedlo.Stále myslela na ten lístoček.Napokon ale zaspala.Ráno odkladala deku a zbadala na zemi ďalší lístoček.Zodvihla ho."Ja za to ozaj nemôžem Lisa.Pochop to.Inak to nešlo.Stačí ak....."a zvyšné slová boli rozmazané vodou čo kvapkala z okna v komôrke
Popri ceste zo školy započula tenký hlas ako jej šepká:"ja za to nemôžem,........"Rozbehla sa za hlasom.Bežala,bežala a stále sa jej zdalo že hlas je bližšie a bližšie.Tak nestrácala nádej.Dúfala že tam niekde nájde pokoj a voľnosť po ktorej tak veľmi túži.Dobehla až ku kraju útesu.Na zemi ležala nejaká kniha.Zodvihla ju a otvorila."KNIHA STRATENYCH"čo to má znamenať.Pomyslela si Lisa.Otočila na ďalšiu stranu a tam bolo meno jej otca.Fotky z autonehody.A Lisa ktorá sa iba nevinne všetkému prizerala.Pod tým bolo napísané."Lisa to som ja tvoj otec.Nemôžem za to čo sa stalo odpusť mi.Viem čo prežívaš.Ale je tu riešenie Poď za mnou....skoč do vody.Lisa prosím!!!!Nemôžem sa prizerať ako tam trpíš.Skoč!!
Lisa bola zúfalá.Nevedela čo má spraviť.Na jednej strane chcela skončiť so životom na jednej sa chcela rozlúčiť so starou mamou,so spolužiakmi,profesormi aj keď ich nenávidela.Utekala domov.Stará mama ju hneď zatvorila do komory.Bolo to ťažké ale Lisa sa rozhodla:Skočím.Na druhý deň išla domov zo školy a zase začula ten istý hlas ako hovorí:Lisa teraz alebo nikdy.Prosim.Lisa sa rozutekala za hlasom a postavila sa pred útes.Ešte chvíľu váhala ale bola to posledná šanca ako začať žiť odznova.So svojím otcom,bez starej mamy.A tak prišla na kraj útesu a skočila.
Možno tým pre ňu naozaj začal nový život a možno nie.Možno niekto objaví knihu stratených a dozvie sa pravdu.Nik nevie čo sa stalo......